Kyslé odpadové vody z výroby hliníkových profilov pochádzajú najmä z procesu morenia v oxidačnej dielni, neutralizácie, oxidačného procesu, pred-úpravy na lakovanie a odmasťovanie, morenia a iných procesov, pri ktorých je bohatá na rôzne škodlivé látky alebo soli ťažkých kovov. Koncentrácia kyseliny sa značne líši, pričom niektoré sú menšie ako 1 % a iné vyššie ako 10 %. Alkalické odpadové vody pochádzajú hlavne z procesu alkalického leptania v oxidačnej dielni a alkalického prania v rámci predbežnej{5}}úpravy pred lakovaním. Koncentrácia alkálií sa tiež mení, pričom niektoré sú vyššie ako 5 % a iné menej ako 1 %. Odpadová voda vzniká aj pri procese lakovania a farbenia. Okrem toho, že odpadová voda je bohatá na kyseliny a zásady, často obsahuje oleje, farby, fluoridy a iné anorganické a organické látky.
Kyslé a alkalické odpadové vody majú silnú korozívnosť a musia sa pred vypustením riadne riadiť. Všeobecné pokyny pre nakladanie s kyslými a zásaditými odpadovými vodami sú: ① Kyslá a zásaditá odpadová voda s vysokou koncentráciou by mala uprednostňovať regeneráciu a opätovné použitie. V závislosti od kvality vody, množstva a rôznych technických požiadaviek by sa malo vynaložiť úsilie na jej opätovné využitie v čo najväčšom rozsahu. Ak je opätovné použitie ťažké alebo ak je koncentrácia nízka a objem je veľký, na regeneráciu kyseliny alebo zásady možno použiť metódy, ako je koncentrácia. ② Nízkokoncentrované kyslé a alkalické odpadové vody, ako napríklad čistiaca voda z kyslých kúpeľov a oplachová voda z alkalických kúpeľov, by sa mali upravovať neutralizáciou.
Pokiaľ ide o neutralizačné spracovanie, prvoradým hľadiskom by mala byť zásada využívania odpadu na spracovanie odpadu. Napríklad kyslá a alkalická odpadová voda sa môžu navzájom neutralizovať alebo odpadová zásada (zvyšok) sa môže použiť na neutralizáciu kyslej odpadovej vody a odpadová kyselina sa môže použiť na neutralizáciu alkalickej odpadovej vody. Ak tieto možnosti nie sú k dispozícii, na liečbu sa môžu použiť neutralizačné činidlá.
Moderné metódy čistenia odpadových vôd sú primárne rozdelené do troch kategórií: fyzikálne čistenie, chemické čistenie a biologické čistenie.
1) Fyzikálne metódy čistenia sú metódy čistenia odpadových vôd, ktoré oddeľujú a regenerujú znečisťujúce látky v odpadovej vode, ktoré sú nerozpustné a suspendované (vrátane olejových filmov a olejových kvapiek) prostredníctvom fyzikálnych účinkov. Bežne používané metódy zahŕňajú sedimentáciu, filtráciu, centrifugáciu, flotáciu, kryštalizáciu z odparovania a reverznú osmózu. Tieto metódy oddeľujú suspendované pevné látky, koloidy a oleje z odpadovej vody, čím sa dosahuje predbežné čistenie.
2) Chemické metódy čistenia sú metódy čistenia odpadových vôd, ktoré odstraňujú alebo premieňajú znečisťujúce látky v rozpustenej alebo koloidnej forme na neškodné látky prostredníctvom chemických reakcií a efektov prenosu hmoty. Bežne používané metódy zahŕňajú neutralizáciu, koaguláciu, oxid{2}}redukciu, extrakciu, stripovanie, vyfukovanie-, adsorpciu, iónovú výmenu a elektroosmózu.
3) Biologické metódy čistenia sú metódy čistenia odpadových vôd, ktoré využívajú mikrobiálnu metabolickú aktivitu na premenu organických látok, toxických látok a iných znečisťujúcich látok v roztoku odpadovej vody, koloidnej forme alebo jemnej suspenzii na stabilné a neškodné látky. Metódy biologického čistenia sa delia na aeróbne a anaeróbne. Bežné aeróbne úpravy v súčasnosti zahŕňajú aktivovaný kal, biofiltre a oxidačné nádrže. Anaeróbne čistenie, známe aj ako biologické redukčné čistenie, sa používa najmä na čistenie organických odpadových vôd a kalov s vysokou koncentráciou, pričom sa zvyčajne používajú zariadenia na úpravu, ako sú digestory.
Účely zneškodňovania kalov sú: ① znížiť obsah vody v kaloch, vytvárať podmienky na zneškodňovanie, využitie a prepravu; ② na odstránenie škodlivých látok, ktoré znečisťujú životné prostredie; ③ obnoviť energiu a kapitál, čím sa škoda zmení na úžitok. Spôsoby likvidácie kalu zahŕňajú zahusťovanie kalu, vyhnívanie kalu, odvodňovanie kalu a sušenie kalu. Účelom zahusťovania kalu je začať odvodňovať kal a zmenšiť jeho objem, čím sa vytvoria podmienky pre následné zneškodnenie. Účelom odvodnenia kalu je ďalej odstraňovať vodu, čím sa znižuje obsah vody v kalu pod 80 %. Existujú dva spôsoby: mechanické odvodnenie a prirodzené odvodnenie. Mechanické odvodnenie možno ďalej rozdeliť na vákuovú filtráciu, filtračné lisovanie a odstreďovanie. Jeho výhodou je vysoká účinnosť odvodnenia a malá pôdorysná plocha, ale je drahá. Prirodzené sušenie má veľmi nízke stavebné a prevádzkové náklady, ale nízku účinnosť odvodňovania, vyžaduje veľkú plochu a má zlé hygienické podmienky. Účelom sušenia kalu je zohriať odvodnený kal, ďalej znižovať jeho obsah vody a zmenšovať jeho objem. Na tento proces sa bežne používajú rotačné bubnové sušičky. Ich výhodou je stabilná prevádzka a spoľahlivý výkon, zaberajú však pomerne veľkú plochu.
